Život Prešova
online
online
Zakladateľ Svetového kongresu Slovákov Roman sa narodil pred 100 rokmi
17.04.2021 Celý región
Toronto/Bratislava
17. apríla (TASR/Teraz.sk) - Úspešný podnikateľský príbeh Štefana
Boleslava Romana, rodáka zo slovenského Veľkého Ruskova, sa začal písať v
Kanade, kam odišiel ako 16-ročný. Začiatkom 50. rokov minulého storočia
založil spoločnosť Denison Mines Limited a stal sa najväčším vlastníkom
uránových baní na svete. Nezabudol však ani na svoje slovenské korene.
Patril ku kľúčovým osobnostiam Slovákov žijúcich v emigrácii a stál pri
vzniku Svetového kongresu Slovákov (1970), ktorý v rokoch 1970-88 viedol
ako jeho predseda.
Od narodenia Štefana Boleslava Romana, prezývaného "Uránový kráľ", uplynie v sobotu 17. apríla 100 rokov.
Spolupracovník TASR Pavol Demeš pri tejto príležitosti oslovil reverenda Dušana Tótha z Toronta, ktorý bol Romanovým dlhoročným priateľom a súputnikom. Toto je svedectvo Dušana Tótha:
Svätý rok 1975 bol pre Štefana B. Romana úžasnou príležitosťou priviesť do Ríma slovenskú diaspóru, aby sa priznala ku kresťanským koreňom. Prišiel s myšlienkou, aby Generálne zhromaždenie SKS bolo v najprestížnejšom hoteli Cavalieri Hilton v Ríme. Na zasadnutí v Ženeve 30. a 31. januára 1975 bolo rozhodnuté, že Generálne zhromaždenie SKS sa uskutoční v dňoch 18. – 22. júna 1975 s nasledovným programom: Audiencia u Svätého Otca v bazilike Svätého Petra, Spomienkové slávnostné služby Božie pri príležitosti sviatku vierozvestov sv. Cyrila a Metoda v Bazilike Sv. Klementa, Otvorenie Konferencie o slovenskej kultúre, Koncert slovenských umelcov, Pracovná časť Generálneho zhromaždenia SKS.
Medzičasom náhle a nečakane zomrel rektor Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme Mgr. Štefan Náhalka, ktorý bol naklonený tomu, aby sa Generálne zhromaždenie konalo v Ríme a už plánoval ako bude vítať pútnikov zo Slovenska. Potom ako sa česko-slovenské úrady dozvedeli o GZ v Ríme vyslali nového veľvyslanca, aby všemožným spôsobom zabránili takémuto „nebezpečnému“ stretnutiu Slovákov z celého sveta v Ríme. Prostredníctvom cirkevných kruhov a politickej reprezentácie talianskej vlády žiadali, aby tato „militantná, fašistická organizácia akou Svetový kongres Slovákov je, sa neuskutočnila a aby nezneužila Svätý rok na svoje propagandistické ciele“.
Zrazu sa aj medzi katolíckymi duchovnými začali ozývať hlasy, že SKS chce zneužiť Svätý rok pre svoje propagandistické ciele. Na Slovensku denníky Pravda, Práca, Smena dokonca aj Roľnícke noviny chrlili články proti SKS a o tom ako chcú „revanšisti zvrátiť koleso dejín“....
Keď som mu dva týždne pred smrťou pripomenul: „Kam teda odchádzaš, veď máš pred sebou ešte toľko nedokončených obrovských projektov, ako je katedrála, Kongres, nehovoriac o množstve obchodných záležitostí“, povedal: „Neodchádzam, len Božia Prozreteľnosť vie o hodine mojej smrti, o hodine Tvojej a každého z nás. Ja som položil základy a je len na tých, ktorí zostanú, aby na nich budovali a dokončili dielo, ktoré som započal. Potom sa totiž ukáže, či moja počiatočná námaha nebola zbytočná...”
Po skončení základnej školy, začal študovať na poľnohospodárskej škole v Košiciach, ktorú však nedokončil, lebo v roku 1937, vo veku 16 rokov, odišiel spolu so starším bratom Jurajom a jeho ženou do Kanady. Pracoval na farme v Port Perry a popri neľahkej práci sa vzdelával a zdokonaľoval v angličtine.
Počas druhej svetovej vojny slúžil v rokoch 1941-42 v kanadskej armáde, avšak zo zdravotných dôvodov ho z armády prepustili. Zamestnal sa v automobilke General Motors v meste Oshawa, v ktorej pracoval do roku 1945, keď začal s podnikateľskou činnosťou vo firme Concord Mining Syndicate. Tejto banskej spoločnosti sa darilo v západných provinciách Kanady a v Severnej Dakote v Spojených štátoch amerických (USA).
Začiatkom 50. rokov minulého storočia kúpil Štefan Boleslav Roman pozemky pri jazere Elliot Lake v štáte Ontário, kde objavil ložiská uránu. Následne založil firmu Denison Mines Limited, z ktorej sa stala spoločnosť vlastniaca najväčšie uránové bane na svete.
Vďaka jeho podnikateľskej šikovnosti spoločnosť, v ktorej bol výkonným riaditeľom a predsedom správnej rady, dominovala nielen v oblasti obchodu s uránom, ale aj s naftou, plynom, uhlím či cementom v celosvetovom meradle. Jedným z jeho právnych poradcov bol aj neskorší prezident USA Richard Nixon.
Založil tiež firmu Romandale Farms Ltd., ktorá sa venovala chovu holsteinského rožného dobytka. Jeho plemenného býka vydražili za 1,45 milióna dolárov, čo sa zapísalo aj do Guinnessovej knihy rekordov.
Štefan Boleslav Roman vybudoval komplex banícko-priemyselných akciových spoločností, ktorých kapitálová hodnota sa v polovici 60. rokov 20. storočia odhadovala na 70 miliárd dolárov. V roku 1978 ho zaradili medzi desať najúspešnejších kanadských podnikateľov.
Aj napriek tomu, že do Kanady odišiel v mladom veku, nezabudol na svoj slovenský pôvod. Patril k významným organizátorom a mecenášom spoločenského a kultúrneho života kanadských i zahraničných Slovákov. Pôsobil ako redaktor a publicista Slovenského hlasu, orgánu Kanadského slovenského podporného spolku. Autorsky prispieval aj do časopisu Slovenské bratstvo.
V roku 1944 ho na kongrese v Oshawe zvolili za podpredsedu Kanadskej Slovenskej ligy. Bol jedným zo signatárov Rezolúcie Kanaďanov slovenského pôvodu, adresovanej kanadským delegátom na bezpečnostnej konferencii v San Franciscu.
Významne sa zaslúžil o vznik Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Pri príležitosti 1100. výročia príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na Veľkú Moravu inicioval v Toronte medzinárodnú konferenciu, na ktorej sa zúčastnili vplyvné cirkevné a svetské osobnosti.
Aj jeho zásluhou došlo v 60. rokoch minulého storočia k obnoveniu gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Pričinil sa tiež o vznik Eparchie sv. Cyrila a Metoda v Toronte. V Markhame pri Toronte dal postaviť Katedrálu Premenenia Pána, ktorú 15. septembra 1984 vysvätil pápež Ján Pavol II. Katedrála stála 25 miliónov dolárov a má najväčšie zvony v Kanade. Je zväčšeninou kostola z jeho rodnej obce.
Snahy Štefana Boleslava Romana o zviditeľnenie Slovákov vo svete vyvrcholili v roku 1970, keď bol pri vzniku Svetového kongresu Slovákov (SKS), ktorého sa stal prvým predsedom. Tento post zastával až do svojej smrti v roku 1988. Pod jeho vedením sa uskutočnili nielen generálne zhromaždenia SKS v Chicagu (1973), Ríme (1975), Washingtone (1978), Toronte (1981), New Yorku (1984) a opäť v Toronte (1987), ale aj osobitná politická recepcia v budove Senátu USA či prijatie delegácie SKS v Európskom parlamente (EP). Delegáciu uviedol do parlamentu arcivojvoda Otto von Habsburg, ktorý zastával kladný postoj k snahám Slovákov o slobodu a rovnoprávnosť.
Z iniciatívy Štefana Boleslava Romana odoslal SKS niekoľko významných memoránd, napríklad prezidentovi Spojených štátov amerických, dvom helsinským konferenciám v Belehrade (1977) a v Madride (1980), Organizácii Spojených národov (OSN), kanadskej vláde a Vatikánu.
Spoločne s Eugenom Löblom napísal knihu The Responsible Society (New York, 1977), ktorá vyšla v slovenčine pod názvom Zodpovedná spoločnosť (Toronto, 1983).
V roku 1963 pápež Ján XXIII. vyznamenal Štefana Boleslava Romana Rytierskym radom sv. Gregora Veľkého. Bol aj jediným kanadským laickým pozorovateľom II. Vatikánskeho koncilu.
Čestné doktoráty mu udelili tri kanadské vysokoškolské ustanovizne - Univerzita sv. Františka v mestečku Antigonish (1967), Torontská univerzita (1968) a Univerzita sv. Vavrinca v meste Sudbury (1980).
Ako jeden z najvýznamnejších kanadských podnikateľov sa stal držiteľom najvyššieho vyznamenania Kanady - Order of Canada. V roku 1982 mu udelili cenu J.G. Diefenbakera a v roku 1986 Európsku cenu cisára Karola IV.
V roku 1990 mu Slovenská národná rada (SNR) udelila Národnú cenu Slovenskej republiky (SR) in memoriam. Rad bieleho dvojkríža 1. stupňa in memoriam prepožičal Štefanovi Boleslavovi Romanovi v roku 1995 prezident SR Michal Kováč.
Aj manželka Štefana Boleslava Romana, s ktorou mal štyroch synov a tri dcéry, pochádzala zo Slovenska, z obce Záriečie.
Štefan Boleslav Roman, úspešný kanadský veľkopodnikateľ, významná osobnosť zahraničných Slovákov, prvý predseda Svetového kongresu Slovákov, zomrel 23. marca 1988 v Toronte.
"Životná púť 16-ročného chlapca z dediny na východnom Slovensku do sveta priemyselných, politických, cirkevných a kultúrnych dejateľov sa stala legendou," uviedol pre Slovensku poštu PhDr. Ján Chovanec, PhD.
"Ekonomické zázemie i medzinárodné styky mu neskôr umožnili predstaviť svetu tzv. slovenskú otázku. V roku 1970 zvolal do New Yorku zástupcov slovenských krajanských organizácií z celého sveta, kde sa dohodli na založení spoločnej reprezentácie v zápase o štátnu samostatnosť a demokraciu na Slovensku. Svetový kongres Slovákov definitívne ustanovili v roku 1971 v kanadskom Toronte. Š. B. Roman bol jeho predsedom od založenia až do smrti v roku 1988," konštatoval Chovanec.
Poštová známka rozmerov 44,1 × 26,5 mm, vrátane perforácie, vychádza vo forme tlačového listu s 30 známkami.
Súčasne s poštovou známkou vychádza obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 16. 4. 2021 a domicilom mesta Trebišov. Na FDC je javorový list s motívom slovenskej hory Jastrabej veže. Motívom FDC pečiatky je ikona s motívom hlavy Krista z východoslovenského regiónu. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, FDC a FDC pečiatky je akad. mal Karol Felix. Autorom líniovej rozkresby poštovej známky a rytiny FDC je akad. mal. Rudolf Cigánik.
Od narodenia Štefana Boleslava Romana, prezývaného "Uránový kráľ", uplynie v sobotu 17. apríla 100 rokov.
Spolupracovník TASR Pavol Demeš pri tejto príležitosti oslovil reverenda Dušana Tótha z Toronta, ktorý bol Romanovým dlhoročným priateľom a súputnikom. Toto je svedectvo Dušana Tótha:
Ako som spoznal Romana
Bolo to na zasadnutí Svetového kongresu Slovákov v Toronte v roku 1971. Po mojom zvolení za Generálneho tajomníka sme veľmi úzko spolupracovali a takmer denne komunikovali. Bol mojim učiteľom, mentorom, blízkym priateľom a spolubratom vo viere. Keď sme sa spolu modlievali, vôbec mu ako gréckokatolíkovi nevadilo, že som bol evanjelickým kňazom. Kto sa raz stal jeho priateľom, zostal nim na celý život a vôbec nezáležalo na jeho postavení či vzdelaní.Svätý rok 1975 bol pre Štefana B. Romana úžasnou príležitosťou priviesť do Ríma slovenskú diaspóru, aby sa priznala ku kresťanským koreňom. Prišiel s myšlienkou, aby Generálne zhromaždenie SKS bolo v najprestížnejšom hoteli Cavalieri Hilton v Ríme. Na zasadnutí v Ženeve 30. a 31. januára 1975 bolo rozhodnuté, že Generálne zhromaždenie SKS sa uskutoční v dňoch 18. – 22. júna 1975 s nasledovným programom: Audiencia u Svätého Otca v bazilike Svätého Petra, Spomienkové slávnostné služby Božie pri príležitosti sviatku vierozvestov sv. Cyrila a Metoda v Bazilike Sv. Klementa, Otvorenie Konferencie o slovenskej kultúre, Koncert slovenských umelcov, Pracovná časť Generálneho zhromaždenia SKS.
Medzičasom náhle a nečakane zomrel rektor Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme Mgr. Štefan Náhalka, ktorý bol naklonený tomu, aby sa Generálne zhromaždenie konalo v Ríme a už plánoval ako bude vítať pútnikov zo Slovenska. Potom ako sa česko-slovenské úrady dozvedeli o GZ v Ríme vyslali nového veľvyslanca, aby všemožným spôsobom zabránili takémuto „nebezpečnému“ stretnutiu Slovákov z celého sveta v Ríme. Prostredníctvom cirkevných kruhov a politickej reprezentácie talianskej vlády žiadali, aby tato „militantná, fašistická organizácia akou Svetový kongres Slovákov je, sa neuskutočnila a aby nezneužila Svätý rok na svoje propagandistické ciele“.
Zrazu sa aj medzi katolíckymi duchovnými začali ozývať hlasy, že SKS chce zneužiť Svätý rok pre svoje propagandistické ciele. Na Slovensku denníky Pravda, Práca, Smena dokonca aj Roľnícke noviny chrlili články proti SKS a o tom ako chcú „revanšisti zvrátiť koleso dejín“....
Náhla smrť
Dňa 26. marca 1988 sme v hlbokom žiali stáli v Katedrále Premenenia Pána v Unionville. Náhle zomrel manžel, otec a starý otec veľkej rodiny. Zomrel priateľ, dobrodinec a vedúca osobnosť slovenskej rodiny v zahraničí.Keď som mu dva týždne pred smrťou pripomenul: „Kam teda odchádzaš, veď máš pred sebou ešte toľko nedokončených obrovských projektov, ako je katedrála, Kongres, nehovoriac o množstve obchodných záležitostí“, povedal: „Neodchádzam, len Božia Prozreteľnosť vie o hodine mojej smrti, o hodine Tvojej a každého z nás. Ja som položil základy a je len na tých, ktorí zostanú, aby na nich budovali a dokončili dielo, ktoré som započal. Potom sa totiž ukáže, či moja počiatočná námaha nebola zbytočná...”
PROFIL: Život a dielo Uránového kráľa zo Slovenska
Štefan Boleslav Roman sa narodil 17. apríla 1921 vo Veľkom Ruskove (dnes Nový Ruskov). Spolu so súrodencami vyrastal v skromných pomeroch v rodine roľníka. Jeho osobnosť formovala aj príslušnosť ku gréckokatolíckemu obradu, ktorému ostal verný po celý život.Po skončení základnej školy, začal študovať na poľnohospodárskej škole v Košiciach, ktorú však nedokončil, lebo v roku 1937, vo veku 16 rokov, odišiel spolu so starším bratom Jurajom a jeho ženou do Kanady. Pracoval na farme v Port Perry a popri neľahkej práci sa vzdelával a zdokonaľoval v angličtine.
Počas druhej svetovej vojny slúžil v rokoch 1941-42 v kanadskej armáde, avšak zo zdravotných dôvodov ho z armády prepustili. Zamestnal sa v automobilke General Motors v meste Oshawa, v ktorej pracoval do roku 1945, keď začal s podnikateľskou činnosťou vo firme Concord Mining Syndicate. Tejto banskej spoločnosti sa darilo v západných provinciách Kanady a v Severnej Dakote v Spojených štátoch amerických (USA).
Začiatkom 50. rokov minulého storočia kúpil Štefan Boleslav Roman pozemky pri jazere Elliot Lake v štáte Ontário, kde objavil ložiská uránu. Následne založil firmu Denison Mines Limited, z ktorej sa stala spoločnosť vlastniaca najväčšie uránové bane na svete.
Vďaka jeho podnikateľskej šikovnosti spoločnosť, v ktorej bol výkonným riaditeľom a predsedom správnej rady, dominovala nielen v oblasti obchodu s uránom, ale aj s naftou, plynom, uhlím či cementom v celosvetovom meradle. Jedným z jeho právnych poradcov bol aj neskorší prezident USA Richard Nixon.
Založil tiež firmu Romandale Farms Ltd., ktorá sa venovala chovu holsteinského rožného dobytka. Jeho plemenného býka vydražili za 1,45 milióna dolárov, čo sa zapísalo aj do Guinnessovej knihy rekordov.
Štefan Boleslav Roman vybudoval komplex banícko-priemyselných akciových spoločností, ktorých kapitálová hodnota sa v polovici 60. rokov 20. storočia odhadovala na 70 miliárd dolárov. V roku 1978 ho zaradili medzi desať najúspešnejších kanadských podnikateľov.
Aj napriek tomu, že do Kanady odišiel v mladom veku, nezabudol na svoj slovenský pôvod. Patril k významným organizátorom a mecenášom spoločenského a kultúrneho života kanadských i zahraničných Slovákov. Pôsobil ako redaktor a publicista Slovenského hlasu, orgánu Kanadského slovenského podporného spolku. Autorsky prispieval aj do časopisu Slovenské bratstvo.
V roku 1944 ho na kongrese v Oshawe zvolili za podpredsedu Kanadskej Slovenskej ligy. Bol jedným zo signatárov Rezolúcie Kanaďanov slovenského pôvodu, adresovanej kanadským delegátom na bezpečnostnej konferencii v San Franciscu.
Významne sa zaslúžil o vznik Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Pri príležitosti 1100. výročia príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na Veľkú Moravu inicioval v Toronte medzinárodnú konferenciu, na ktorej sa zúčastnili vplyvné cirkevné a svetské osobnosti.
Aj jeho zásluhou došlo v 60. rokoch minulého storočia k obnoveniu gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Pričinil sa tiež o vznik Eparchie sv. Cyrila a Metoda v Toronte. V Markhame pri Toronte dal postaviť Katedrálu Premenenia Pána, ktorú 15. septembra 1984 vysvätil pápež Ján Pavol II. Katedrála stála 25 miliónov dolárov a má najväčšie zvony v Kanade. Je zväčšeninou kostola z jeho rodnej obce.
Snahy Štefana Boleslava Romana o zviditeľnenie Slovákov vo svete vyvrcholili v roku 1970, keď bol pri vzniku Svetového kongresu Slovákov (SKS), ktorého sa stal prvým predsedom. Tento post zastával až do svojej smrti v roku 1988. Pod jeho vedením sa uskutočnili nielen generálne zhromaždenia SKS v Chicagu (1973), Ríme (1975), Washingtone (1978), Toronte (1981), New Yorku (1984) a opäť v Toronte (1987), ale aj osobitná politická recepcia v budove Senátu USA či prijatie delegácie SKS v Európskom parlamente (EP). Delegáciu uviedol do parlamentu arcivojvoda Otto von Habsburg, ktorý zastával kladný postoj k snahám Slovákov o slobodu a rovnoprávnosť.
Z iniciatívy Štefana Boleslava Romana odoslal SKS niekoľko významných memoránd, napríklad prezidentovi Spojených štátov amerických, dvom helsinským konferenciám v Belehrade (1977) a v Madride (1980), Organizácii Spojených národov (OSN), kanadskej vláde a Vatikánu.
Spoločne s Eugenom Löblom napísal knihu The Responsible Society (New York, 1977), ktorá vyšla v slovenčine pod názvom Zodpovedná spoločnosť (Toronto, 1983).
V roku 1963 pápež Ján XXIII. vyznamenal Štefana Boleslava Romana Rytierskym radom sv. Gregora Veľkého. Bol aj jediným kanadským laickým pozorovateľom II. Vatikánskeho koncilu.
Čestné doktoráty mu udelili tri kanadské vysokoškolské ustanovizne - Univerzita sv. Františka v mestečku Antigonish (1967), Torontská univerzita (1968) a Univerzita sv. Vavrinca v meste Sudbury (1980).
Ako jeden z najvýznamnejších kanadských podnikateľov sa stal držiteľom najvyššieho vyznamenania Kanady - Order of Canada. V roku 1982 mu udelili cenu J.G. Diefenbakera a v roku 1986 Európsku cenu cisára Karola IV.
V roku 1990 mu Slovenská národná rada (SNR) udelila Národnú cenu Slovenskej republiky (SR) in memoriam. Rad bieleho dvojkríža 1. stupňa in memoriam prepožičal Štefanovi Boleslavovi Romanovi v roku 1995 prezident SR Michal Kováč.
Aj manželka Štefana Boleslava Romana, s ktorou mal štyroch synov a tri dcéry, pochádzala zo Slovenska, z obce Záriečie.
Štefan Boleslav Roman, úspešný kanadský veľkopodnikateľ, významná osobnosť zahraničných Slovákov, prvý predseda Svetového kongresu Slovákov, zomrel 23. marca 1988 v Toronte.
Slovenská pošta vydala pamätnú známku
Slovenská pošta 16. apríla 2021 vydala poštovú známku „100. výročie narodenia Štefana Romana“, s nominálnou hodnotou 1,00 €. Motívom poštovej známky je podľa hovorkyne pošty Ivety Dorčákovej podobizeň zakladateľa Svetového kongresu Slovákov Štefana Romana."Životná púť 16-ročného chlapca z dediny na východnom Slovensku do sveta priemyselných, politických, cirkevných a kultúrnych dejateľov sa stala legendou," uviedol pre Slovensku poštu PhDr. Ján Chovanec, PhD.
"Ekonomické zázemie i medzinárodné styky mu neskôr umožnili predstaviť svetu tzv. slovenskú otázku. V roku 1970 zvolal do New Yorku zástupcov slovenských krajanských organizácií z celého sveta, kde sa dohodli na založení spoločnej reprezentácie v zápase o štátnu samostatnosť a demokraciu na Slovensku. Svetový kongres Slovákov definitívne ustanovili v roku 1971 v kanadskom Toronte. Š. B. Roman bol jeho predsedom od založenia až do smrti v roku 1988," konštatoval Chovanec.
Poštová známka rozmerov 44,1 × 26,5 mm, vrátane perforácie, vychádza vo forme tlačového listu s 30 známkami.
Súčasne s poštovou známkou vychádza obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 16. 4. 2021 a domicilom mesta Trebišov. Na FDC je javorový list s motívom slovenskej hory Jastrabej veže. Motívom FDC pečiatky je ikona s motívom hlavy Krista z východoslovenského regiónu. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, FDC a FDC pečiatky je akad. mal Karol Felix. Autorom líniovej rozkresby poštovej známky a rytiny FDC je akad. mal. Rudolf Cigánik.
www.ZIVOTPO.sk
